Syndróm vyhorenia. O čo ide a ako mu predchádzať?
Súčasní zamestnanci na najrôznejších pozíciách a pracovných miestach zažívajú neustály tlak na výkon. Je to nebezpečné, pretože potom sa títo ľudia snažia o vysoké pracovné nasadenie, ktoré vedie k obsedantním stavom, ako je napríklad workoholizmus alebo vyhorenia (burnout). Príliš veľa práce vytvára zvyčajne stres, ktorý v konečnom dôsledku ovplyvňuje tiež súkromný život danej osoby.
Čo je syndróm vyhorenia?
Ako prvý použil termín „vyhorenia“ Herbert Freudenberger v roku 1974. Definoval ho vo svojej knihe ako „zánik motivácie alebo stimuly, najmä v oblastiach, kde oddanosť veci alebo vzťahu neprináša požadované výsledky“. Ak zažíva osoba dlhodobý stres v práci, môže na to reagovať vyhorením, zvyčajne ak sa u neho spojí tieto tri faktory: vyčerpanie, cynizmus (menšie identifikácia s prácou), pocity, že na prácu nestačí.
Príznaky vyhorenia
K vyhorenia prispieva v obrovskej miere stres. Ten môže byť nielen v pracovnej, ale aj v súkromnej sfére. Čím viac stresu tým väčšia je pravdepodobnosť, že „vyhoříte“. Prispieť môžu tiež snaha o dosiahnutie úspechu, pesimizmus a perfekcionizmus. Základnými príznakmi vyhorenia sú tieto:
- nenávidíte svoju prácu,
- cítite vyčerpaní,
- cítite sa menej schopní,
- necítite uspokojenie z odvedenej práce.
- fyzické príznaky
Syndróm vyhorenia je sprevádzaný stresom, negatívnymi táraninu, cynizmom. Takáto osoba sa môže začať emocionálne dištancovať od ostatných. Dlhodobý stres sa prejavuje bolesťami hlavy, zažívacími ťažkosťami a bolesťami brucha. Neustály pocit vyčerpania sa premieta aj do osobného života. Človeku potom chýba energia na akúkoľvek činnosť.
Nižší výkon
Človek, ktorý trpí syndrómom vyhorenia, jednoducho nedokáže podávať stopercentný výkon. V práci alebo doma. Aj každodenné, rutinné úlohy pre neho môžu byť veľmi ťažké. Títo ľudia trpia ťažkosťami so sústredením a často im chýba tiež kreativita – aj keď jej predtým mohli mať na rozdávanie.