Z Číny do Európy: Kedy sa k nám dostali prvé ohňostroje a kto ich používal?
História farebné divadla, ktorá dokáže rozžiariť celé nebo, má už mnoho stoviek rokov. Kedy sa do Európy dostali prvé ohňostroje a kto ich mohol vidieť?
Chcete neba plné svetielok?
V súčasnej dobe si už nevieme predstaviť svadbu, oslavu výročia, alebo napríklad žiadosť o ruku bez impozantného ohňostroja. Prskavky aj svadobné ohňostroje sú s nami už niekoľko stoviek rokov. Do Európy sa dostali z Číny, ktorá je ich kolískou. Práve tam sa začali tvoriť prvé ohňostroje. Strelný prach pritom zrejme vznikol náhodou.
Strelný prach vznikol v Číne
V Číne sa už niekoľko storočí pred naším letopočtom na oslavu vzniku nového roka využívali bambusové stvoly, ktoré pri vhodení do ohňa robili rámus. Takto sa zaháňali zlí duchovia i vítal nový rok. Bolo to ale až okolo ôsmeho storočia nášho letopočtu, kedy sa podarilo alchymistom zmiešať, síru, drevené uhlie a dusičnan draselný. A pušný prach bol na svete. Ten sa zo začiatku používal na plnenie bambusových stvolov. Zrazu získali oslavy nového roku novú podobu. Bola poriadne hlučná. A zlí duchovia už nemali šancu.
Hurá do Európy!
Samozrejme všetci vieme, že pušný prach sa už od roku 1200 začal používať aj na odpaľovanie diel, ktoré v tom čase v Číne vyrábali. Túto históriu ale zmieňovať nechceme. Ruka v ruke s rozvojom vojenského využitia pušného prachu totiž rozkvitalo aj použitie kratochvíľne. Na svete boli prvé ohňostroje. S postupným objavovaním Ázie zo strany európskych cestovateľov sa stávalo, že si z ciest priviezli aj ohňostroje.
Kratochvíle pre šľachtu
Prvé ohňostroje v Európe tak mohli ožiariť sídla, hrady a zámky. Jednalo sa o využitie pri oslavách, zásnubách, alebo pri ďalších slávnostných okolnostiach. Novinka z Číny sa veľmi rýchlo ujala.
Anglický kráľ Henrich VII. nechal odpáliť prvý svadobný ohňostroj už v roku 1486. Odvtedy je tento pohľad už klasickým bodom programu pri mnohých slávnostných príležitostiach.
